Aj takto by sme mohli pomenovať aktivity pre žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka, ktoré sme zorganizovali 21.2.2025. Nápad a realizáciu priniesla do školy Mgr. Janka Krúteková, ktorá nielen učí na našej škole dejepis, ale zároveň je aj koordinátorkou pre práva detí. A práve preto sa rozhodla, že do školy pozve lektorov v spolupráci s vedúcou Mgr. Annou Nádaždyovou, PhD. z organizácie Slovenského národného strediska pre ľudské práva , aby našim siedmakom chronologicky vysvetlil, čo sú práva detí a aké sú dôležité v celom svete, pretože geografické rozdelenie Európy z historického hľadiska, má veľký vplyv na súčasnosť. Ako všetci vieme, Európska rada je najvýznamnejšou organizáciou pre Európu, a to najmä v oblasti ľudských práv. Ľudia už v dávnej histórii tvorili spoločenstvo, veď prvé zmienky poznáme z praveku a práve tam začali vznikať práva nás, ľudí : starať sa jeden o druhého, chrániť sa navzájom, chrániť to, čo je naše. Práva ľudí sa vyvíjali tak ako samotné ľudstvo. V súčasnosti žijeme v právnom štáte, čo nám dáva garanciu regulárneho práva. Existujú však krajiny, kde vládne diktatúra a život v takýchto krajinách naozaj nie je ľahký.
Ľudské právo
Vývoj človeka a spoločnosti priniesol nový pohľad na dieťa, ako na ľudskú bytosť. Viete, kedy dieťa nadobúda všetky svoje práva? Je to jeho prvý nádych.. Avšak do právneho vzťahu dieťa vstupuje vo veku 18 rokov, dovtedy má svojich zákonných zástupcov, zväčša sú to rodičia. Ale pozor! Škola tu zohráva veľmi podstatnú úlohu a mnohí žiaci si myslia, že Školský poriadok je len kus papiera. Vyvedieme vás z omylu : škola je nielen vzdelávacia inštitúcia, ale jej prioritou je sledovať najlepšie záujmy dieťaťa a chrániť ho. Už v roku 1959 v Deklarácii práv dieťaťa je zadefinovaná úloha učiteľa a rodičov, aby spolu zabezpečili zdravý duševný a fyzický vývoj dieťaťa , aby poznalo morálku, malo právo na výživu, bývanie, vzdelanie, zdravotné služby,...Je veľmi smutné, že sú krajiny, kde tieto práva detí neexistujú. V Uzbekistane deti pri narodení nedostanú žiadne rodné číslo, sú len štatistikou pre štát, nemajú žiadne práva, štát ich vníma ako zvieratá. V 21. storočí sa to zdá ako vymyslený príbeh. Nie, nie je. Spomínali sme rodné číslo. A nie náhodou. Pri narodení každý z nás dostane rodné číslo, ktoré nás definuje. Toto naše rodné číslo dáva štátu povinnosť postarať sa o nás v plnom rozsahu! Pri aktivitách so žiakmi im bola položená otázka : Aké práva by ste zakotvili do Deklarácie práv detí? Padli rôzne nápady, myšlienky. Samozrejme populárne právo by bolo nechodiť do školy. Žiaci si to ale vedeli obhájiť, že oni by rozhodovali, kedy prísť do školy, čo sa učiť, že by sami dobrovoľne ukončili školskú dochádzku v ľubovoľnom ročníku a zaviedli by prax z predmetov, ale rodinné prídavky by dali deťom, nie rodičom, chceli by mať lepšie možnosti k športovým aktivitám. Milo nás prekvapilo, že si uvedomovali, akú zodpovednosť by na seba prevzali. Tento workshop sme zakončili tým najkrajším právom detí : právo na lásku, byť vychovávaný v láske a v porozumení nielen doma, ale aj v škole.
Rodová rovnosť
Našich ôsmakov už čakala iná téma : rovnosť medzi pohlaviami. Môže sa zdať, že teraz to už predsa nikto nerieši, ale žiaľ, ešte stále vo svete existuje problematika nerovnosti medzi pohlaviami. Na začiatku workshopu sme žiakov pozvali do diskusie. Mali opísať ženu, muža, aké majú biologické znaky, aké sú rozdiely v správaní, prejavovaní emócií, aké majú schopnosti. Ako sme sa rozprávali o tom, aké sú naše predstavy, zistili sme, že často máme predurčené chovať sa tak, či onak. História nás v mnohom naučila a posunula ďalej. Bolo v minulosti možné, aby sa dievčatá stali úspešnými v tvrdom svete mužov? No určite nie! Dievčatá, mladé ženy mali za úlohy poznať managment domácnosti – to bol jediný cieľ ich výchovy. Žiadna filozofia, politika, ekonomika, či inžinierske práce. Neexistovali ani spoločné školy. Chlapci navštevovali školy zvlášť. Až postupne sa zlučovali dievčenské a chlapčenské školy, kedy svet začal vnímať, že musí existovať rovnosť medzi dievčatami a chlapcami, že neexistujú mužské a ženské práce, že každý má právo voliť, hlasovať , vzdelávať sa, venovať sa svojím záujmom a to nezávisle od toho, či je to chlapec alebo dievča. Pri ďalšej aktivite sa naši žiaci stali členmi parlamentu : na stole boli zákony, ktoré mali schváliť . Prvý zákon bol zo strany poslankyne a navrhoval povinnú materskú dovolenku pre otcov. Pri hlasovaní prebehla diskusia a zákon bol schválený. Druhý zákon pojednával o povinnosti žien, ktoré pracujú na vysokých postoch, aby svoj plat mesačne odvádzali do štátnej pokladne ako poďakovanie za možnosť študovať. A tu diskusia bola veľmi stručná a búrlivá. Nakoniec zákon nebol schválený a žiadny z poslancov parlamentu nehlasoval za. I napriek tomu, že aktivity boli zábavné, všetci sme si uvedomovali závažnosť tejto problematiky. Na záver sme poukázali na nemiestne vtipy o ženách, o tom , ako sa častokrát ženské telo používa v reklame na zvýšení záujem o predávaný produkt, ako ešte stále existujú muži, ktorí dehonestujú ženy. Nezáleží na tom, či sme ženy, či muži. Záleží na tom, akí ľudia sme, ako sa vieme k sebe správať a čo nosíme v srdciach.
Mgr. Janka Krúteková a Mgr. Danica Keppert